"panta rei"

Som tu už tri roky a každý priniesol niečo nové. Prvý rok bolo na našom starom byte nové všetko: spolubývajúce, izba a sedemdesiatročná domáca; ale aj tety susedy, takisto v dôchodcovskom veku ... zoznamovanie s prostredím bolo neskutočne rýchle a po roku sme: Ryba, Soplík a Sob, mali pocit, že sa poznáme odjakživa.Ďalší rok, Soplík promoval, ale život bežal, smutné lúčenie bolo skôr zmätočné a vlastne ani sa v skutočnosti nekonalo. Veď nebývame tak ďaleko od seba, veď sa stretneme.Nuž áno, raz, či dva krát a nejaká tá náhoda to tiež zariadila. Trio z Podjavorinskej ostalo len v spomienkach. Soplík pracuje na svojom kariérnom raste, zamestnanie do večera, cestovanie domov, málo času na seba, na priateľov ešte menej, najmä keď po únavnom dni sa človek musí spoliehať na spoje.Soplík až teraz vidím a zažívam to, čo som nechápala možno predtým a vďaka tebe viem, že čakanie na to, že to skončí nepomôže pretože keď to skončí, vlastne to len začne. Ale spätne nás povzbudzuješ a viem, že nezabúdaš ... tvoja milá a usmiata tvár z fotiek žiari pokojom úplne inak ako tie ostatné, tak skutočne.Z Ryby a Soba sa stali štvanci – naháňa ich diplomovka a štátnice. Nik tomu neušiel, ani ony nie, len kto vie ako sa zhostia svojich povinností.Ryba sa vrátila domov aj kvôli diplomovke, aj kvôli tomu, že na čo tu vlastne ostávať, doma je doma. Veľa šťastia Rybička. Zo Soba sa stalo južné zviera, „trnafčanka“. Kvôli diplomovke a na čo vlastne byť doma, keď sa treba učiť.Trio z Podjavorinskej pokračuje ďalej, sme tri, tie isté mená, prezývky zatiaľ žiadne, študijné zameranie ostalo to isté. Ale panta rei...Janka študuje masmédiá, zatiaľ čo tá predtým právo ... Zuzka študuje právo, zatiaľ čo tá predtým masmédiá ... len Sob ostal, tak trochu zmätene ten istý."Mňa sa nezbavíš", až z toho strach ide a teta domáca krúti hlavou ... učenie, mučenie, hlava deravá, nechutenstvo (len škoda že k jedlu ma to stále ťahá) ...Všetko je iné, ale vlastne po starom. Len som zostarla a tak nejako sa mi učiť menej chce. Veď čo potom?